INDONÉZIOU POMALY

SPRIEVODCA A CESTOPIS

Sprievodca Indonéziou

V e-knihe o Indonézii pre dobrodruhov nájdete:

 

Sprievodca Indonéziou na takmer 200 stranách:

 

– informácie o 6 ostrovoch: Sumatra – Lombok – Flores, stredná a východná Jáva – Bali – južné a západné Sulawesi, 

– kompletný návod pre nezabudnuteľnú a bezpečnú cestu: všetko o vízach, doprave, zdraví, jedle, ubytovaní, o tom, ako sa zbaliť, ako sa dohovoriť, ako zjednávať ceny, kde dobrovoľníčiť, 

– rady pre dobrodružnejšie i príjemnejšie cestovanie, čo využijete aj na ďalších potulkách v iných krajinách, 

– tipy na miesta mimo turistických chodníkov i na ekoturistické aktivity miestnych a kontakty na indonézskych priateľov, 

doživotné updatovanie informácií, s každou mojou ďalšou cestou do krajiny.

 

Zákulisné informácie o Indonézii:

 

– stovka strán reportáží, rozhovorov a zápiskov z denníka o zákulisí „turistických bublín“ (ktoré chcú, aby ste v Indonézii ako turisti videli), 

– vtipné i smutné príhody, ktoré vám spríjemnia čakanie na autobusy v krajine

+

Kompletné know-how, ako cestovať zodpovedne voči kultúre i životnému prostrediu, nielen v Indonézii. 

 

To v Lonely Planet nenájdeš! 

 

UŽ CHCEM SPRIEVODCU!
Pre koho je e-kniha Indonéziou pomaly?

Chcete cestovať aj mimo hlavných turistických chodníkov?  

Chcete zažiť každodenný život Indonézanov? 

Záleží vám na tom, aby ste v krajine zanechali pozitívnu stopu? 

Chcete sa naučiť cestovať pomaly, aby ste mohli cestovať zodpovedne?  

Zaujíma vás, čo sa v Indonézii deje za hranicami turistických oblastí?  

Chcete sa dozvedieť príbehy z histórie Indonézie, o ktorých sa nehovorí? 

Indonéziou pomaly je pre všetkých, ktorí chcú o destinácii vedieť viac než bežný turista. 

TÁTO E-KNIHA JE TU PRE VÁS!

Nepoznám na Slovensku nikoho, kto by mal precestovanú Indonéziu tak dôkladne, ako Magda. E-book je nasiaknutý užitočnými tipmi, odkazmi, vlastnými skúsenosťami, a to všetko s dôrazom na to, aby sme cestovali ohľaduplne k miestnej kultúre i domácim. Bavilo ma tiež začítať sa do reportáží o ľudských právach, kultúrnych šokoch, sliepke v náručí, alebo šialenej jazde na motorke! Sprievodca, ako má byť.

Ivana Grešlíková - IvanaGreslikova.com

Je to ľahké a čtivé – najviac oceňujem nápad prepojiť holé fakty s konkrétnymi zážitkami a doporučeniami priamo z ciest, napríklad ohľadom minimalistického cestovania.

Plynule je v knihe zapracovaný udržateľný turizmus – veľmi nenásilnou, až  nenápadnou formou. Napríklad rady, kde sa ubytovať, na čom pri tom myslieť. Zároveň ponecháva ľuďom možnosť rozhodnúť sa, je to vynikajúca forma poukázania na problémy, pričom sami cestovatelia sa môžu stať súčasťou ich riešenia (aspoň čiastočne). Už teraz milujem celú knihu.

Anna

Veľmi sa mi páčilo, normálne si ma tak naladila, že už aj hneď by som sa na tú Sumatru vydala! Podľa tvojich textov vyzerá poriadne autentická!

Praktické info sú postačujúce, napríklad konkrétne časti ohľadom dopravy obsahujú oveľa viac info ako bežný knižný sprievodca, to veľmi oceňujem. Aj info o dostupnosti bankomatov a mobilného signálu je super užitočná!

Viera Valentová - OurWay.sk

Kto som, že vám chcem hovoriť o Indonézii?

Po svete cestujem od roku 2009, posledné štyri roky som na cestách 9 – 10 mesiacov z roka.

V Indonézii som  žila dokopy viac ako pol roka, počas ktorého som ako novinárka pracovala na viacerých témach: dôsledky cunami na Sumatre, ramadán, pestovanie tamojších plodín, život miestnych a dopady turizmu naň, a iné.

Dohodnem sa bahasou, v krajine som sprevádzala aj skupinku Slovákov, ale najmä – mám tam veľa priateľov, ktorí robia skvelé veci.

Aj ich aktivity chcem týmto sprievodcom podporiť. Ďakujem vám, že mi v tom pomôžete!

Ešte stále si nie ste istí, či je sprievodca Indonéziou pomaly pre vás?

 

ČÍTAJTE UKÁŽKY Z E-KNIHY

 

Čo prinesie turizmus na indonézsky ostrov Flores?

Vydala som sa do jednej dedinky zapojenej do siete domácich ubytovaní, aby som zistila, čo jej turizmus môže priniesť.

Benedictus ma vyzdvihol na motorke pri hlavnej ceste a vydávame sa po oveľa užšej ceste medzi ryžové políčka. Pribúdajú diery v asfalte, až nakoniec musím pri stúpaní do kopca niekoľkokrát z motorky zoskočiť, pretože by sme spoločne nevyšli. Ryžové políčka sa s narastajúcou nadmorskou výškou menia v husté lesy, ktoré sa striedajú s výhľadmi na kopce v diaľke.

Mladý učiteľ angličtiny ma vezie do dedinky Karot, kdesi v kopcoch indonézskeho ostrova Flores. Nie je na mape. Podľa Benedictových slov sú už všetci dedinčania v očakávaní môjho príchodu. Som prvá turistka, ktorá do dediny zavíta.

Uvítacia slávnosť

V priebehu asi hodinovej cesty do hôr mi Benedictus vysvetľuje, čo ma po príchode čaká. Vedúci dediny mi dá najskôr kávu na pohostenie, potom kurča na znak úcty. A ja by som mu za to mala dať nejaké peniaze. To ale netuším, že ma bude skutočne očakávať celá dedina, všetci vybavení mobilnými telefónmi – síce bez signálu, ale s fotoaparátmi. Fotia si ma bez opýtania, z bezprostrednej blízkosti. Až teraz začínam rozumieť, ako veľká udalosť je môj príchod.

Miestne žena ma oblečie do dlhej tkané tradičnej sukne. Nepatrí sa totiž, aby žena vošla do domu v nohaviciach po kolená. Tiež nevojdem do ledajakého domu, ale priamo do malej, spolovice drevenej, spolovice betónovej miestnej radnice. Dom uprostred dediny slúži na stretávanie rady starších a tiež k privítaniu významných návštev.

Pri vstupe nás sprevádza tradičná hudba a vystúpenie miestnej tanečnej skupiny. Sadáme si po obvode domu a osobne ma zdravia najstarší obyvatelia dediny, zatiaľ čo pred nás ženy nosia silnú, čiernu, poriadne osladenú kávu a uvarené sladké zemiaky, ktoré tu ku káve podávajú ako dezert.

Keď vám povedia, že súčasťou uvítacieho ceremoniálu je, že dostanete na privítanie kura, je veľká pravdepodobnosť, že bude živé. To moje bolo! Ani som si neuvedomila, že držím živú sliepku – toľko ľudí si ma fotilo.

Neskôr sa dozvedám, že som vlastne mala šťastie – v niektorých dedinách je tento uvítací rituál ešte doplnený o akt zabíjania sliepky, ktorý musí vykonať hosť. V prípade môjho daru sliepku zneškodnil na druhý deň ráno pán domu, kde nocujem. 

 —–

Ubytovanie v Bukit Lawangu (Sumatra)

Chatka v džungli

Chatka je pri rieke, patrí mojím priateľom Yoan a Irwanovi. V rieke si môžete zaplávať (možno ju budete musieť prebrodiť, ak dažde zrútili bambusový most). Spoločnosť vám najmä počas víkendu budú robiť deti skákajúce do vody zo skál.

V noci nebudete počuť nič viac než džungľu, lebo ste v blízkosti národného parku. Pri chatke je ešte jedna chata pre turistov, miestna škola v džungli, kde sa môžete zastaviť a naučiť deti pár slov po anglicky, a pár obchodíkov, kde vám radi urobia kávu (silnú, zalievanú) alebo predajú nejaké sladkosti.

Chatka je bambusová, jednoduchá, s posteľou a kúpeľnou vo vnútri. Veľká veranda ponúka nádherný výhľad.

Irwan spí v noci vedľa chaty a rád vám pripraví raňajky, obedy i večere. Aktuálnu cenu nájdete na lístku v chate (v čase nášho pobytu boli raňajky za 25 000 IDR (1,70 EUR), obed či večera za 50 000 (3,50 EUR). V okolí nebola možnosť najesť sa inde.

Môžete však poprosiť Irwana, aby zorganizoval prevoz na motorkách do Bukit Lawangu a najesť sa priamo v dedine.

Chata sa nachádza asi 20 min. jazdy od autobusovej stanice. Pripravte sa na dobrodružnú cestu, ktorú nejdem viac popisovať, aby som vás nepripravila o zážitok.

Ubytovanie v chatke v džungli si môžete rezervovať na AirBnB.

Cena: 14 EUR/noc (bez wifi)

Yoan vám rada pomôže s dopravou do/z Bukit Lwangu či zorganizuje aktivity na mieste.

Okrem toho vám Yoan rada sprostredkuje aj cesty po ďalších ostrovoch, v spolupráci s miestnymi partnermi a za podpory školy v niektorej zo zapadnutých častí ostrova (projekt sa ešte len rozbieha).

Aktivity, ktoré Yoan a Irwan realizujú sú z môjho pohľadu udržateľné, majú myšlienku a sú citlivé k životnému prostrediu. 

 —–

Národný park Kawah Ijen

Toto miesto je jedným z mojich osobných highlightov z toho, čo som v Indonézii videla a zažila. Sopka má výšku 2386 m. n. m. Ijenské kráterské jazero je zďaleka najväčšie kyslé jazero na zemi s maximálnou hĺbkou 212 metrov a priemernou hĺbkou 176 metrov. Počas obdobia dažďov stúpa hladina jazera aj o 4 metre. 

Vstávali sme o pol tretej, chceli sme stihnúť „modrú žiaru“. Tento jav vytvára teplo (viac ako 600 stupňov) v kombinácii so sírou, a vidieť ho je možné iba pred východom slnka, ideálne počas obdobia sucha.

Ak chcete modrú žiaru naozaj vidieť, presvedčte šoféra, aby ste vyrazili z vášho ubytovania čo najskôr.

Spolu s nami sa na stúpanie cez les, do kopca, za tmy vydali aj nosiči síry. Niektorí vynesú z krátera naraz aj sto kíl. Síra je aj v kozmetike, ktorú používame.

So mnou sa dal do reči 39-ročný Fajdí. Ukazuje, že mu nefunguje čelovka, vraj preto sa k nám pridal. Neskôr sa z neho vykľuje sprievodca, ktorý nás vezme do krátera.

Presvedčila si ma,